Život Prešova
online
online
Porošenko sľubuje, že Krym bude opäť ukrajinský
23.02.2015 Celý región
Kyjev 23. februára (TASR) - Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vyhlásil, že Ukrajina znova prevezme kontrolu "nad dočasne okupovaným" Krymským polostrovom, ktorý sa pred rokom - na základe výsledkov sporného referenda - stal subjektom Ruskej federácie.
Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré Porošenko vydal v súvislosti s prvým výročím udalostí na Kryme.
Prezident uviedol, že proces návratu Krymu pod ukrajinskú správu nebude jednoduchý ani krátky, ale určite k tomu dôjde a "spoločne budeme budovať nový Krym, v ktorom budú zabezpečené práva pôvodného obyvateľstva Krymu a všetkých obyvateľov polostrova bez ohľadu na ich národnostnú, jazykovú alebo náboženskú príslušnosť".
Porošenko v tejto súvislosti spomenul fakty o celom rade prípadov porušenia základných práv krymských Tatárov, Ukrajincov, ale aj proukrajinsky zmýšľajúcich Rusov či príslušníkov iných národností.
Upozornil, že páchatelia zločinov proti ukrajinskej štátnosti a porušovatelia ľudských práv na Kryme sa za svoje činy budú zodpovedať pred súdom v Haagu a ukrajinskými súdmi. Varoval tiež, že všetok majetok patriaci ukrajinským občanom alebo štátu, ktorý súčasné vedenie na Kryme znárodnilo, "bude musieť jedného dňa vrátiť a zodpovedať sa za to pred súdom".
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Vlani, od prelomu februára a marca, sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Referendum
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Udalosti na Kryme boli vzpruhou pre proruských separatistov na východe Ukrajiny, odmietajúcich novú ukrajinskú vládu, ktorá vznikla po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Separatisti sa začali tiež domáhať pripojenia k Rusku a na území Donbasu vytvorili samozvané republiky, ktoré Kyjev ani Západ neuznali. Nové ukrajinské vedenie chcelo zabrániť realizácii zámerov separatistov pričleniť sa k Rusku, a preto vlani v apríli na tzv. okupovaných územiach na východe Ukrajiny spustilo tzv. protiteroristickú operáciu (ATO).
Boje na východe Ukrajiny si odvtedy vyžiadali viac ako 5600 obetí na životoch, tisíce zranených a presídlencov. Všetky doterajšie pokusy o prímerie a obnovenie mieru zlyhali. Situácia sa neupokojila ani po poslednej mierovej dohode podpísanej pred vyše týždňom v Minsku.
Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré Porošenko vydal v súvislosti s prvým výročím udalostí na Kryme.
Prezident uviedol, že proces návratu Krymu pod ukrajinskú správu nebude jednoduchý ani krátky, ale určite k tomu dôjde a "spoločne budeme budovať nový Krym, v ktorom budú zabezpečené práva pôvodného obyvateľstva Krymu a všetkých obyvateľov polostrova bez ohľadu na ich národnostnú, jazykovú alebo náboženskú príslušnosť".
Porošenko v tejto súvislosti spomenul fakty o celom rade prípadov porušenia základných práv krymských Tatárov, Ukrajincov, ale aj proukrajinsky zmýšľajúcich Rusov či príslušníkov iných národností.
Upozornil, že páchatelia zločinov proti ukrajinskej štátnosti a porušovatelia ľudských práv na Kryme sa za svoje činy budú zodpovedať pred súdom v Haagu a ukrajinskými súdmi. Varoval tiež, že všetok majetok patriaci ukrajinským občanom alebo štátu, ktorý súčasné vedenie na Kryme znárodnilo, "bude musieť jedného dňa vrátiť a zodpovedať sa za to pred súdom".
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Vlani, od prelomu februára a marca, sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Referendum
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Udalosti na Kryme boli vzpruhou pre proruských separatistov na východe Ukrajiny, odmietajúcich novú ukrajinskú vládu, ktorá vznikla po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Separatisti sa začali tiež domáhať pripojenia k Rusku a na území Donbasu vytvorili samozvané republiky, ktoré Kyjev ani Západ neuznali. Nové ukrajinské vedenie chcelo zabrániť realizácii zámerov separatistov pričleniť sa k Rusku, a preto vlani v apríli na tzv. okupovaných územiach na východe Ukrajiny spustilo tzv. protiteroristickú operáciu (ATO).
Boje na východe Ukrajiny si odvtedy vyžiadali viac ako 5600 obetí na životoch, tisíce zranených a presídlencov. Všetky doterajšie pokusy o prímerie a obnovenie mieru zlyhali. Situácia sa neupokojila ani po poslednej mierovej dohode podpísanej pred vyše týždňom v Minsku.
0
www.ZIVOTPO.sk
